Preskúmanie rebríka inferencie. 6 priečok k jasnejšiemu mysleniu

Toto sú len príklady typického katastrofického myslenia, teda tendencie interpretovať udalosti negatívne alebo spôsobom, ktorý potvrdzuje naše najhoršie obavy. Ľudia katastrofizujú ako vo svojom osobnom, tak aj profesionálnom živote, a to ich vedie k nesprávnym rozhodnutiam. Môžete prestať katastrofizovať tak, že siahnete po nástroji nazývanom rebrík inferencie. V dnešnom príspevku vysvetlíme, o čo ide a prečo môže byť užitočný. Čítajte ďalej, aby ste sa dozvedeli viac.

Čo je rebrík inferencie?

Koncept rebríka inferencie vyvinul Chris Argyris, americký podnikateľ a profesor psychológie a ekonomiky na Harvard Business School a Yale School of Management. Predstavil ho spolu s Petrom Sengeom vo svojej knihe Piata disciplína: Umenie a prax učenlivej organizácie, ktorá skúmala, prečo robíme zlé rozhodnutia na pracovisku.

Zistili, že ako ľudia máme nevedomú tendenciu umiestňovať situácie, ktoré sa nám stávajú, do negatívneho kontextu, čo je prirodzený mechanizmus mozgu na zabezpečenie vyplnenia kognitívnych medzier. Rebrík inferencie, ktorý vyvinuli, poskytuje spôsob, ako vedome rozšíriť svoj pohľad na realitu.

Akých je 6 priečok rebríka inferencie?

Rebrík inferencie, ktorý vyvinuli Argyris a Senge, pozostáva zo šiestich krokov, pričom každý z nich je rovnako dôležitý. Musíte si však pamätať, že naše presvedčenia majú významný dopad na to, ako sa pozeráme na realitu a často nás vedú k nesprávnym rozhodnutiam. Prejdenie celým procesom, ktorý je uvedený nižšie, je spôsob, ako sa tomu vyhnúť:

• Fakty – pozorujeme, že sa niečo deje vo svete. Naše pozorovanie by malo byť čo najobjektívnejšie a bez zaujatosti (ako vedomej, tak aj nevedomej).
• Interpretácia – dávame význam tomu, čo pozorujeme. Naše interpretácie môžu byť formované našimi skúsenosťami, presvedčeniami a očakávaniami.
• Predpoklady – na základe našich interpretácií robíme určité predpoklady o tom, čo sa deje, ktoré môžu byť explicitné aj implicitné.
• Závery – na základe našich predpokladov vyvodíme závery o tom, čo sa deje (pozitívne/negatívne, presné/nepresné atď.).
• Presvedčenia – naše úvahy formujú naše presvedčenia o svete.
• Akcie – nakoniec podnikáme akcie alebo robíme rozhodnutia, ktoré môžu mať negatívny aj pozitívny dopad na nás alebo na iných.

Výhody rebríka inferencie

Kroky opísané vyššie dokonale ilustrujú, ako formujeme súdy, ktoré často nemajú nič spoločné s realitou. Byť si toho vedomý môže preto byť užitočným nástrojom na zlepšenie nášho kritického myslenia (pomáha nám pochopiť, ako vyvodzujeme závery a ako nás vedú k určitým akciám).

Môže nám to tiež pomôcť robiť múdrejšie rozhodnutia a zároveň zvážiť všetky možné interpretácie a predpoklady, aby sme mohli vidieť nové možnosti a riešenia. Rebrík inferencie je tiež skvelým nástrojom na identifikáciu a testovanie našich presvedčení a tým sa vyhnúť vplyvu nevedomej zaujatosti.

Zhrnutie

Rebrík inferencie nám môže pomôcť zlepšiť naše logické a kritické myslenie, čo nezostane bez povšimnutia v osobnom aj profesionálnom živote (najmä pokiaľ ide o vzťahy s inými ľuďmi). Rozhodovanie, riešenie problémov, vyjednávanie – to sú len niektoré príklady, kde môže byť rebrík inferencie užitočný.

Používanie rebríka inferencie si však vyžaduje úsilie na objektívne posúdenie situácie a pýtať sa sami seba, čím sa riadime (emóciami alebo rozumom, faktami alebo špekuláciami?). Toto je jediný spôsob, ako sa vyhnúť unáhleným záverom, ktoré nás môžu viesť k nesprávnym voľbám.

Ak sa vám náš obsah páči, pridajte sa k našej komunite usilovných včiel na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, Instagrame, YouTube, Pinterest, TikTok.