Ako znížiť prítomnosť zamestnancov na pracovisku

Všimli ste si niekedy medzi svojimi zamestnancami túžbu prísť do práce, aj keď sa necítia dobre a mali by si vziať sick leave? Mali ste niekedy v tíme osobu, ktorá nikdy nechcela ísť na dovolenku, tvrdila, že ju jednoducho nepotrebuje? Stretli ste niekoho, kto zbytočne robil nadčasy, len aby si ho zamestnávateľ všimol a ocenil? Každé z týchto správaní dokonale opisuje prezencizmus – fenomén, ktorý je dnes široko prítomný v rôznych odvetviach a krajinách po celom svete a niekedy vedie k vážnym následkom, najmä pokiaľ ide o zdravie (fyzické aj psychické). Čo je tento fenomén a čo môžete urobiť, aby ste minimalizovali jeho prítomnosť na pracoviskách?

Prezencizmus na pracovisku – obsah:

1. Prezencizmus – čoraz bežnejší fenomén
2. Odkiaľ pochádza prezencizmus?
3. Stála prítomnosť v práci – ako znížiť tento fenomén?
4. Prezencizmus – chráňte svojich zamestnancov pred ním

Prezencizmus – čoraz bežnejší fenomén

Prezencizmus sa týka situácií, v ktorých zamestnanci vykonávajú povinnosti, aj keď sa to od nich neočakáva. Buď keď sa necítia dobre (práca na diaľku v mnohých ohľadoch prispela k rozvoju tohto prístupu, pretože stačí pracovať z domu bez nakazenia kolegov), alebo keď už splnili požadovaný počet pracovných hodín (bez oficiálneho nadčasu, za ktorý by dostali napríklad extra plat alebo dni voľna).

Aj keď sa môže zdať, že týmto spôsobom dosahujeme viac v práci, naše fyzické zdravie trpí, rovnako ako naše psychické zdravie (v dôsledku nedostatku odpočinku, nútenia tela fungovať, keď je choré, atď.), čo vedie k poklesu produktivity. Aké sú následky tohto? Firmy strácajú čas aj peniaze (napr. tým, že robia viac chýb) – pretože zdravý a oddýchnutý zamestnanec pracuje lepšie ako jeho chorý kolega, ktorý robí nadčasy.

Odkiaľ pochádza prezencizmus?

Prezencizmus pre každého zamestnanca vyplýva z individuálnych faktorov – v závislosti od pracoviska, podmienok zamestnania, pracovného zaťaženia a organizačnej kultúry – ale môžeme identifikovať niekoľko z najbežnejších. Najbežnejším dôvodom je bezpochyby nadmerné pracovné zaťaženie (napr. kvôli tesným termínom alebo nedostatku zamestnancov), čo spôsobuje, že osoba nie je schopná splniť svoje povinnosti v požadovaných hodinách pred stanoveným termínom. V takejto situácii sa prebúdza pocit zodpovednosti, ktorý sa prekladá do “zostávania po pracovnej dobe.”

Niekedy sú aj situácie, v ktorých zamestnanci neberú dovolenku alebo voľno, pretože vedia, že potom budú ich povinnosti prenesené na iných v tíme, a nechcú, aby boli kolegovia dodatočne zaťažení.

Ďalšie príčiny vzniku a rozvoja prezencizmu zahŕňajú:

• strach zo straty zamestnania (často si myslíme, že zamestnávateľ od nás vyžaduje, aby sme sa obetovali pre prácu, skôr než aby sme len adekvátne vykonávali svoje povinnosti počas požadovaného počtu hodín),
• túžba ukázať svoju motiváciu pre prácu (niektorí ľudia žijú s pocitom, že keď pracujú viac, než sa od nich vyžaduje, budú si ich nadriadení všímať a ocenia ich, a to im prinesie ďalšie výhody),
• vytvorená organizačná kultúra (“ostatní to robia, tak by som mal aj ja” – bežný postoj, že by ste nemali brať sick leave, najmä v prípade home office, keď sa necítite dobre),
• príliš vysoké očakávania zamestnávateľa,
• a niekedy, hoci vo veľmi zriedkavých prípadoch, obťažovanie alebo diskriminácia na pracovisku.

Stála prítomnosť v práci – ako znížiť tento fenomén?

Prvým krokom, ktorý by mali HR odborníci urobiť, je uvedomiť si, že prezencizmus sa stáva čoraz populárnejším a naučiť sa aké sú prvé symptómy, ktoré treba rozpoznať. Medzi nimi vymenujeme.

• Pokles produktivity medzi predtým vysoko produktívnymi pracovníkmi,
• Predĺžené pracovné hodiny ako predtým,
• Viditeľná nevoľnosť,
• Vykonávanie svojich pracovných povinností po nociach (vďaka flexibilným pracovným hodinám).

Ďalším krokom by malo byť otvorené a úprimné komunikovanie so svojimi zamestnancami – je potrebné im oznámiť, že očakávate, aby si vzali sick leave, keď sa necítia dobre, alebo aby požiadali o pomoc, keď sú preťažení. V rámci presviedčania ich, aby sa starali o svoje fyzické alebo psychické zdravie, uistite zamestnancov, že niekto iný vykoná ich povinnosti, kým budú preč. Rovnako stojí za to preskúmať pracovné zaťaženie a prípadne zmeniť spôsob, akým sú povinnosti redistribuované.

Na záver by ste sa mali zamerať aj na budovanie organizačnej kultúry založenej na rešpekte k zdraviu. Rôzne nástroje na podporu pohody, ako je financovanie stretnutí s terapeutom, poskytovanie priestoru na cvičenie alebo povzbudzovanie aktivity prostredníctvom športových kariet, by mali priniesť zlepšenie.

Prezencizmus – chráňte svojich zamestnancov pred ním

HR oddelenia čelí naozaj vážnej výzve v prevencii prezencizmu medzi zamestnancami – najmä v hybridných alebo plne vzdialených modeloch, keď sú obmedzené možnosti kontrolovať pohodu jednotlivcov. Avšak, nemali by sme podceňovať tento problém, pretože má negatívne dôsledky pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Využitie spôsobov, ako sa vysporiadať s fenoménom popísaným vyššie, je bezpochyby prvým krokom k zmene na pracovisku a udržaniu správnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom medzi vašimi kolegami.

Ak sa vám náš obsah páči, pridajte sa k našej komunite usilovných včiel na Facebooku, Twitteri, LinkedIn, Instagrame, YouTube, Pinterest, TikTok.