Každý občas zažíva pocit prázdnej mysle. Môže sa to stať počas rozhodujúcej situácie a urobilo by to rozdiel, keby ste mali predstavu o tom, čo povedať. Čo teda robiť v takýchto situáciách, keď nie sú žiadne nápady na riešenie problému? Na záchranu v takýchto okolnostiach prichádza ideácia – fáza v procese nazývanom dizajnové myslenie. Toto nie je len najviac očakávaná fáza výskumníkmi, ale aj najkreatívnejšia. Nielen v profesionálnom živote, ale aj v každodennom živote.

Fáza ideácie – obsah:

  1. 1. fáza ideácie
  2. Nástroje na vymýšľanie nápadov
  3. Kategorizácia nápadov v fáze ideácie
Kompletný sprievodca dizajnovým myslením - fáza ideácie

1. fáza ideácie

Fázy empatizácie a definovania problému už boli prediskutované v predchádzajúcich článkoch. Keď je problém správne definovaný, prichádza čas na najkreatívnejšiu časť celého procesu, t.j. ideáciu. Zohľadnite, že táto fáza je časovo náročná ako predchádzajúce, ale umožňuje výskumnému tímu slobodne vyjadriť a zdieľať svoje nápady. Aj keď je to veľmi dynamická a rýchlo sa meniacia časť projektu, snažte sa ustanoviť jej hierarchiu zameraním sa na priority, aby ste zlepšili pracovný tok tímu. Taktiež sa oboznámte s pravidlami, ktoré by mali prevládať počas tejto fázy:

  • Počet je dôležitý pri generovaní nápadov, nie kvalita – čím viac, tým lepšie
  • Umiesťte otázku projektu do stredu – aby si každý výskumník pamätal, na čo sa zamerať
  • Členovia tímu by sa nemali pripútať k svojim nápadom
  • Nápad sa stáva majetkom skupiny – veď tím pracuje spoločne
  • Každý nápad je dostatočne dobrý na to, aby ho zapísali a prezentovali ostatným
  • Podporujte budovanie na nápadoch kolegov, ich rozvíjanie a vytváranie nových
  • Každý člen tímu je rovnako dôležitý – preto je každý nápad rovnako cenný
  • Nezameriavajte sa len na ideálne riešenie
  • Nápady môžu byť odvážne a iracionálne

Počas tejto fázy by sme sa mali zamerať na vyvolávanie kreatívnych, spontánnych a živých návrhov od účastníkov. Aby sme to dosiahli, mali by sme prijímať odpovede nášho výskumného tímu s otvorenou mysľou, zdokonaľovať sa z kritiky a poskytovať pozitívnu spätnú väzbu, aby sme povzbudili každého, aby sa vyjadril. Čo je viac, mali by sme poskytnúť skupine nevyrušovaný priestor, aby sme zabezpečili, že žiadne prekážky nebudú v ceste.

Nástroje na vymýšľanie nápadov

Rovnako ako mnoho nápadov, aj mnoho kreatívnych nástrojov. Najpopulárnejším nástrojom je „brainstorming“, pričom existuje mnoho jeho variácií. Najpopulárnejší je takzvaný „Tichý brainstorming“.

  • Tichý brainstorming – proces, v ktorom každý z výskumníkov generuje nápady individuálne, aby ich predstavil ostatným. Vyžaduje si to sledovanie konkrétneho množstva času, v ktorom je potrebné vygenerovať čo najviac nápadov. Pri výbere metódy brainstormingu by sa mali zohľadniť viaceré faktory, ako je počet ľudí v tíme, či sú v tíme dominantní ľudia alebo miesto, kde sa štúdia vykonáva.
  • SCAMPER – je metóda, ktorá zahŕňa zlepšovanie existujúcich riešení. Názov techniky je akronym, ktorý sa vzťahuje na jednotlivé techniky (S – substitúcia, C – kombinácia, A – adaptácia, M – modifikácia, P – iné využitie, E – eliminácia, R – reverz). Každá z uvedených techník sa vzťahuje na samostatný súbor aktivít, čím nám umožňuje preniknúť do podstaty problému a modifikovať súčasné riešenia.
  • Bionika – myšlienka založená na generovaní nápadov z prírodných javov. Zdrojom inšpirácie je využitie bioniky v technológii, architektúre, doprave atď. pri vytváraní nových konceptov a nápadov. Najznámejším príkladom je suchý zips patentovaný Georgeom de Mestralom, ktorý dostal inšpiráciu počas prechádzky, keď sa mu na oblečenie prilepili takzvané „suché zipsy“ (plody pŕhľavy).
  • Brainwriting 635 – Toto je alternatíva k brainstormingu. V štúdii je skupina rozdelená na 6 ľudí na tím, každý má 5 minút na to, aby zapísal 3 nápady, ktoré sú odpoveďou na danú otázku. Po uplynutí času účastník odovzdá svoj list nasledujúcej osobe, ktorá potom napíše svoje 3 nápady na základe predchádzajúcich odpovedí. Tieto môžu byť úplne nové riešenia alebo možné vylepšenia predchádzajúceho nápadu. Je to okamžitá metóda, pretože by to malo trvať asi 30 minút a v tom čase sa vygeneruje viac ako 100 nápadov.
  • Koncept ideálneho systému – toto je metóda G. Naglera, v ktorej na začiatku tím formuluje ideálny koncept a potom sa postupne vytvára systém, ktorý nakoniec splní ideál v rámci určitých obmedzení. Funkcia systému v tomto prípade je cieľ a celý systém by sa mal snažiť dosiahnuť túto funkciu.

Mali by sme prispôsobiť nástroje na generovanie nápadov v závislosti od aktuálneho problému. Preto je užitočné hlbšie sa zamyslieť nad účelom nápadu a potom čerpať inšpiráciu z dostupných výskumných metód.

Kategorizácia nápadov v fáze ideácie

Akonáhle sú všetky nápady usporiadané na jednom mieste, je čas ich kategorizovať. Ideálne by mali byť rozdelené do štyroch kategórií:

  • Nápady na zrušenie – tieto sa výrazne odchýlili od jadra problému alebo už boli vyskúšané, ale nepriniesli uspokojivé výsledky.
  • Inšpiratívne, ale bláznivé – na prvý pohľad sa zdajú byť nemožné na realizáciu, ale majú skrytý potenciál, takže ich stojí za to uchovať na budúcnosť.
  • Rýchle nápady – nápady, ktoré sú trochu odlišné od existujúcich, ale majú modifikáciu, ktorá môže fungovať v každodennom živote ako inovácia.
  • Nápady s potenciálom – tieto sú tie, o ktoré by sa mal výskumný tím najviac starať. Sú to tie, ktoré, s využitím existujúcej technológie a znalostí, umožňujú výskumníkom vytvárať cieľové produkty prispôsobené potrebám publika.

Pri výbere nápadov by sa výskumníci mali najviac zamerať na nápady s potenciálom a tie inšpiratívne, ale bláznivé. Tieto sú najcennejšie a ak prejdú fázou ideácie, tím ich rozvinie v nasledujúcich fázach procesu dizajnového myslenia. Taktiež, čo môže pomôcť pri výbere vhodných nápadov, ak je ich príliš veľa na výber, alebo tím nie je jednoznačný, je rozhodovacia matica. V nej môžete hodnotiť nápady z hľadiska relevantnosti pre používateľa a jednoduchosti implementácie a objektívne rozhodnúť, ktoré inovácie stoja za to sledovať.

Ak sa vám náš obsah páči, pridajte sa k našej komunite usilovných včiel na Facebooku a Twitteri.

Zofia Lipska

S viac ako 10-ročnými skúsenosťami v digitálnom marketingu Sophia nielenže pozná pravidlá tohto odvetvia, ale predovšetkým vie, ako ich porušiť, aby dosiahla vynikajúce a kreatívne výsledky.

View all posts →