Až donedávna vládli na pracoviskách hierarchické modely riadenia, kde rozhodnutia prijímali tí na najvyšších úrovniach a delegovali ich na tzv. výkonných zamestnancov. Týmto spôsobom sa plne kontrolovali činnosti tých na nižších úrovniach. Dnes čoraz viac spoločností propaguje flexibilný model riadenia, ktorý zdôrazňuje zaobchádzanie so zamestnancami ako s partnermi a najdôležitejším zdrojom organizácie, nie len ako prostriedkom na dosiahnutie stanovených cieľov. Charakteristické prvky takého štýlu riadenia sú otvorenosť voči iniciatíve, zvyšovanie zapojenia zamestnancov a podporovanie princípu dialógu a spolupráce v organizácii. Empatické vedenie pomáha implementovať takéto prvky. Nižšie vysvetlíme, ako sa takýto postoj prejavuje a prečo v súčasných pracoviskách vyniká.

Ktoré procesy vo firmách – bez ohľadu na odvetvie alebo veľkosť – môžu (a mali by) byť neustále optimalizované, aby zabezpečili, že prinášajú čoraz lepšie výsledky? […]

Oddelenia ľudských zdrojov sa v súčasnosti snažia prilákať zamestnancov rôznymi spôsobmi – od vlastného vyhľadávania, napríklad na sociálnych sieťach, cez využívanie služieb špecializovaných agentúr, až po vytváranie databáz kandidátov a udržiavanie kontaktu s nimi, s nádejou, že ich jedného dňa premenia na zamestnancov. Zároveň môžu zamestnávať rôzne techniky ako súčasť svojich procesov. Niektorí sa rozhodnú len stretnúť a rozhodnúť sa po jednom pohovore, zatiaľ čo iní sa spoliehajú na umelú inteligenciu (AI), organizujú komplexné hodnotiace centrá alebo outsourcujú úlohy na testovanie základných zručností. Existuje aj skupina spoločností, ktoré veria, že slepé náborovanie (niekedy nazývané aj tajné náborovanie) je dobré riešenie. Aká je táto taktika a prečo sa spoločnosti rozhodujú pre ňu?

Všetci máme každý deň rôzne úlohy, ale určite najdôležitejšou z nich je úloha zamestnanca a mamy alebo otca. Splnenie oboch týchto úloh na uspokojivej úrovni niekedy zahŕňa množstvo prekážok. Pracujúci rodičia často cítia, že zanedbávajú jednu z týchto oblastí života.

Medzi modernými spoločnosťami sa čoraz častejšie objavuje prístup, ktorý považuje zamestnanca za najdôležitejší majetok spoločnosti, zabezpečujúci dosiahnutie stanovených obchodných a imidžových cieľov. Z tohto dôvodu sa spoločnosti v rôznych odvetviach snažia vytvoriť čo najlepšie pracovné podmienky (napríklad z hľadiska flexibility miesta alebo času), podporovať rozvoj nových zručností, starať sa o fyzickú a psychickú pohodu alebo navrhovať atraktívne politiky zamestnaneckých benefitov. Kľúčovým faktorom v tomto kontexte je však predovšetkým líder, ktorý dokáže správne riadiť svoj tím. To si na oplátku vyžaduje, aby mal takú vlastnosť, akou je emocionálna inteligencia. Nižšie vysvetľujeme jej význam v kontexte dobrého vedenia.

Podľa Maslowovej pyramídy, medzi základné ľudské potreby, bez ktorých naplnenia nie je človek schopný správne fungovať (takzvané potreby prvej úrovne) […]

Dnes sú zákazníci, obchodní partneri, uchádzači o zamestnanie a súčasní zamestnanci čoraz viac znepokojení tým, ako spoločnosti pristupujú k otázke udržateľného rozvoja. Je kľúčové, aby spoločnosti implementovali udržateľné praktiky vo svojich operáciách a jednotlivých procesoch. Nájdenie rovnováhy medzi ekonomickými prínosmi, starostlivosťou o planétu a konaním v súlade s ľudskými potrebami je obrovskou výzvou, ktorá je zvyčajne zverená špecializovaným tímom alebo riaditeľom. Avšak oddelenie ľudských zdrojov, zodpovedné za riadenie ľudských zdrojov a branding zamestnávateľa, by malo byť aktívne zapojené do implementácie praktík udržateľného rozvoja. V dnešnom blogovom príspevku vysvetlíme úlohu HR v udržateľnom podnikaní. Pokračujte v čítaní.

Na konci minulého roka sa v oblasti ľudských zdrojov veľa hovorilo o novom trende na trhu práce, ktorý bol opísaný […]

Máme sa zamerať na dosiahnutie zamýšľaných výsledkov, alebo na rýchlosť a množstvo vykonanej práce? – to je otázka kritického významu pre efektívnosť, úspech alebo dlhodobý rozvoj spoločnosti, ktorú si organizácie a jednotlivci naprieč odvetviami kladú každý deň. Odpoveď je nevyhnutná pri stanovovaní priorít a očakávaní pre zamestnancov. V dnešnom článku sa pozrieme na kľúčové rozdiely medzi efektívnosťou a účinnosťou, ako aj na dopad týchto dvoch konceptov na manažment a kvalitu práce. Čítajte ďalej, aby ste sa dozvedeli viac.

Odborníci na ľudské zdroje neustále zdôrazňujú dôležitosť prvých týždňov nového zamestnanca vo firme – takzvaného onboardingového obdobia. Tento čas si vyžaduje riadne zaškolenie, oboznámenie sa s tímom a povinnosťami a zabezpečenie toho, aby sa osoba cítila pohodlne na novom pracovisku. Nedávno však môžeme pozorovať rastúci záujem o obdobie medzi podpísaním zmluvy a začiatkom práce vo firme – nazývané preboarding – a jeho vplyv na to, či zamestnanec bude mať pozitívny postoj v prvých dňoch práce. Nižšie vysvetlíme, čo presne preboarding zahŕňa a prečo je taký zásadný. Taktiež poukážeme na to, aké osvedčené postupy stoja za implementáciu v tejto oblasti vo firme.